News
Blog

Novela Ústavy SR zameraná na reformu justície

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už dlhší čas avizuje zámer hĺbkovo zreformovať a zmodernizovať slovenskú justíciu prostredníctvom špecializácie súdov či zvýšenia dôvery ľudu v jej inštitúcie. Dňa 09. decembra 2020 preto došlo k prvému dôležitému kroku v tejto snahe, a to k prijatiu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR v mnohých oblastiach týkajúcich sa súdnictva.

V Slovenskej republike, ako aj v ostatných štátoch Európskej únie, by súdna moc mala byť garantom zákonnosti a spravodlivosti, pričom verejnosti by tieto hodnoty mali prezentovať sudcovia svojím odborným, nezávislým a morálnym prístupom. Podľa viacerých relevantných prieskumov však občania Slovenskej republiky už dlhodobo nemajú dôveru v kvalitu súdneho systému. Tento zásadný deficit sa snaží systémovými zmenami napraviť reforma súdnictva.

Zrejme  najväčšou zmenou, ktorú spomínaný ústavný zákon zavádza je zriadenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa stane najvyššou súdnou inštanciou v oblasti správneho súdnictva. Bude tiež pôsobiť ako disciplinárny súd pre sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a iné zákonom ustanovené profesie. Od 1. januára 2021 teda má Slovenská republika v hierarchii súdnictva dve vrcholné inštancie, keďže sa Najvyšší správny súd stavia do rovnakej pozície ako Najvyšší súd SR, pričom v prípade vzniku kompetenčného sporu medzi týmito dvoma súdmi bude o príslušnosti rozhodovať Ústavný súd SR.  Samotná správa a riadenie Najvyššieho správneho súdu, budú vykonávané prostredníctvom predsedu a podpredsedu súdu, ktorí budú menovaní na funkčné obdobie piatich rokov prezidentom SR na návrh Súdnej rady SR. Voľbu prvého predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho súdu vyhlási predseda súdnej rady do 15. januára 2021. Zriadením Najvyššieho správneho súdu a s tým spojeným rozpustením správneho kolégia na Najvyššom súde SR sa na Najvyšší správny súd, okrem rozhodovaní o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov, takisto presunú aj kompetencie v oblasti rozhodovaní o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, ako aj rozhodovanie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany. Najvyšší správny súd by mal začať vykonávať svoju činnosť 1. augusta 2021.

Novela ústavy takisto markantne rozšírila pôsobnosť a prostriedky súdnej rady v oblasti vykonávania previerky sudcov. Kým doposiaľ nebolo štátnym inštitúciám umožnené skúmať pôvod majetku jednotlivých sudcov, po novom už bude súdna rada môcť dôkladne preveriť históriu nadobúdania majetku u sudcov. Bude mať v tomto procese do veľkej miery voľnú ruku, keďže jej bude umožnené robiť tieto prieskumy prostredníctvom vlastného konania a na základe ňou získaných alebo vyžiadaných informácií. Súdna rada teda sama vyhodnotí, či je v jednotlivých prípadoch opodstatnené začať disciplinárne konanie proti konkrétnemu sudcovi.

Ďalej sa novelou výrazne upravuje aj systém voľby ústavných sudcov. Na základe skúseností z nedávnej minulosti, kedy prišlo k výraznému obmedzeniu činnosti Ústavného súdu SR neschopnosťou zvoliť potrebný počet kandidátov na ústavných sudcov, sa súčasná vláda rozhodla zaviesť poistky práve pre takéto situácie. V prvých dvoch pokusoch o voľbu potrebného počtu kandidátov bude na zvolenie jedného kandidáta potrebná 3/5 väčšina všetkých poslancov NRSR. Ak ani po dvoch pokusoch o zvolenie potrebného počtu kandidátov nebude navolený dostatočný počet kandidátov, v nasledujúcich dvoch voľbách bude na zvolenie potrebná iba nadpolovičná väčšina poslancov NRSR. Takisto sa zavádza možnosť prezidenta SR vymenovať sudcov napriek tomu, že sú poslanci NRSR pasívni. Ak teda v lehote dvoch mesiacov od skončenia funkčného obdobia sudcov Ústavného súdu nezvolia poslanci NRSR potrebný dvojnásobný počet kandidátov na ústavných sudcov, bude môcť prezident SR vymenovať do funkcie sudcov, ktorí už dosiahli potrebný počet hlasov od poslancov NRSR napriek tomu, že nemá dostatočný počet kandidátov. Novela taktiež zavádza požiadavku bezúhonnosti pre kandidátov a verejnú voľbu kandidátov v NRSR.

Ďalšou podstatnou zmenou je napr. pravidlo, že vláda SR, NRSR a prezident SR môžu do súdnej rady nominovať len nesudcov. Významným je tiež zavedenie fixného vekového cenzu na zánik funkcie sudcu vo veku 67 rokov pre sudcov všeobecných súdov a 72 rokov pre sudcov ústavného súdu. V súvislosti s už skôr zavedeným trestným činom ohýbania práva, ktorý postihne sudcu alebo prísediaceho sudcu, ak pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, došlo k ústavnému precizovaniu trestno-právneho postavenia sudcov. Novela ústavy explicitne uvádza, že sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov nemožno za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní stíhať, a to ani po zániku ich funkcie, okrem prípadov, ak by tým bol spáchaný trestný čin. Právny názor sudcu, ktorý si sudca nevyhnutne vytvára a odôvodňuje na podklade aplikácie zákona na skutkový stav v príslušnej veci, a úmyselné svojvoľné rozhodovanie a ohýbanie práva je tak ústavno-právne jednoznačne odlíšené.

Novela nadobúda účinnosť 1. januára 2021, pričom Najvyšší správny súd začne vykonávať svoju činnosť 1. augusta 2021.