News
Blog

LEGAL NEWS 2. 8. 2021

Stručný prehľad aktuálnych noviniek z oblasti práva, podnikania a advokácie.

  • Úprava fungovania Obchodného registra

Dňa 21. júla schválila vláda na svojom rokovaní návrh opatrení ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorého cieľom je zmeniť niektoré funkcionality Obchodného registra SR a zaviesť niekoľko podstatných zmien. Prvou zmenou, ktorú prináša tento návrh je prechod na nový informačný systém – teda zmena poskytovateľa a vzhľadu registra, ktorý by mal byť prehľadnejší, viac prístupný a v grafickom súlade s ostatnými platformami e-Governmentu. Ďalšia zmena sa týka elektronizácie procesov zápisu, zmeny a výmazu údajov z obchodného registra. Tie by sa mali po novom dať realizovať v plnom rozsahu online, čím sa reaguje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti so zabezpečením toho, aby bolo možné obchodnú spoločnosť zriadiť plne online. Treťou novinkou, ktorá sčasti odbremení súdy od administratívy je zúženie počtu registrových súdov. Hoci návrh zatiaľ neuvádza konkrétne údaje o ich novom počte, dôvodová správa k návrhu implikuje zachovanie iba jedného centralizovaného registrového súdu. K tomu má prispieť aj to, že časť agendy registrových súdov budú môcť po novom vykonávať aj advokáti a notári. Poslednou významnou zmenou je to, že informácie poskytnuté Obchodným registrom SR na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR budú po novom považované za právne záväzné, za účelom zníženia administratívnej záťaže. Na zavedenie predmetných schválených zmien do reality bude dodatočne ešte potrebné, aby bolo v Národnej rade schválených viacero zákonov, ktoré by však mohli vstúpiť do platnosti už do konca roka 2021.

 

  • Novela zákona proti byrokracii

 Národnou radou bola dňa 24. júla schválená novela zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii), ktorá významne uľahčí život občanom, ale i podnikateľom. Novela predpokladá, že občania aj podnikatelia už pri vybavovaní rôznych úradných záležitostí nebudú musieť predkladať takmer žiadne údaje, či doklady vo forme výpisov alebo potvrdení. Medzi dokumenty, ktoré už nebude potrebné predkladať patria najmä kópie rodného, sobášneho, či úmrtného listu, ale rovnako aj výpisy z rôznych registrov, ako napr. centrálny register exekúcii, register sociálnych podnikov, ale taktiež výpis zo zoznamu advokátov. Všetky údaje budú mať úradníci k dispozícii online prostredníctvom informačných systémov verejnej správy. Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2022, okrem niektorých ustanovení, ktoré začnú byť postupne účinné v priebehu rokov 2022 – 2024.

 

  • Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti

 Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, ktorá posilňuje právomoci Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) vyplývajúce zo stratégie EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a taktiež posilňuje legislatívnu úpravu kybernetickej bezpečnosti, pričom ide zároveň aj o jeden z cieľov Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024. Konkrétne sa novela zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnychorgánov, spresnenie niektorých definícií či úpravu procesného postupu pri certifikácii kybernetickej bezpečnosti. NBÚ bude viesť zoznam audítorov kybernetickej bezpečnosti a prevádzkovatelia služieb či tretie strany budú mať povinnosť poskytovať mu súčinnosť v rámci kybernetickej bezpečnosti a riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu. NBÚ bude taktiež môcť zakázať využívanie konkrétnych produktov, procesov, služieb alebo tretích strán z dôvodu bezpečnostných záujmov štátu. Novela nadobudne účinnosť od 1. augusta 2021.

 

  • Spolufinancovanie rozvoja vidieka

 Dňa 21. júla rozhodla vláda SR na svojom rokovaní o výške príspevku z rozpočtu štátu na poľnohospodárske eurofondy. Ide o spolufinancovanie druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky v rokoch 2023 až 2027. Podľa európskych pravidiel je povinnosťou každej členskej krajiny EÚ spolufinancovať druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. EÚ prenecháva na každom členskom štáte rozhodnutie o výške kofinancovania, pričom však určuje aspoň základné medze na jej ustanovenie. Pre nasledujúce programové obdobie je výška dofinancovania minimálne 23 percent a maximálne 80 percent.  Slovensko tak príspevkom 36,9 percent dofinancuje Program rozvoja vidieka sumou 285 miliónov eur, pričom sa tak miera štátneho spolufinancovania navýši z dnešných 25,7 percenta o zhruba 11,2 percenta. Program rozvoja vidieka sa zameriava hlavne na investície a modernizačné projekty farmárov, či podporu rozvoja vidieka.