LEGAL NEWS 13. 9. 2021

Richard Chudo

• Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v školách

Dňa 31. augusta 2021 bol Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon číslo 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Touto novelou by sa malo umožniť školám a školským zariadeniam vytvoriť podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zamestnaním zdravotného pracovníka, ktorý spĺňa podmienky na výkon povolania lekára, sestričky, pôrodnej asistentky alebo zdravotníckeho záchranára. Tento pracovník by mohol následne na základe vopred daného informovaného súhlasu zákonného zástupcu dieťaťa poskytovať deťom, v prípade potreby, adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Špecifikácia materiálneho a technického vybavenia potrebného na výkon takejto zdravotnej starostlivosti v školách a školských zariadeniach bude ustanovené po prijatí zákona vo vyhláške ministerstva zdravotníctva po konzultácii s ministrom školstva. Plánovaná účinnosť novely zákona je predbežne stanovená na 15. novembra 2021.

• Slovensko má akčný plán pre zvýšenie pripravenosti krajiny na zmenu klímy

Vláda schválila tzv. Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). Ide o zbierku opatrení a úloh, ktoré majú prispieť k pripravenosti Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Okrem požiadaviek na premietnutie adaptačných opatrení do politík dotknutých rezortov, zároveň obsahuje aj systém monitorovania zraniteľnosti a hodnotenia adaptačného procesu v podmienkach Slovenska. Zameriava sa aj na sledovanie väzieb medzi nákladmi a prínosmi NAP.
Kde je to možné, využíva pozitívne účinky zmeny klímy. Jeho jadrom je 7 špecifických oblastí, ako ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, adaptované sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Obdobie platnosti dokumentu je do roku 2027.

• Zaručenie prítomnosti zákonného zástupcu alebo blízkej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

V súvislosti s dlhodobým upozorňovaním na nedostatočnú zákonnú úpravu v oblasti „sprevádzajúcej osoby“ zo strany Verejnej ochrankyne práv bol dňa 31. augusta 2021 Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona, o zmene a doplnení zákona číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novelizované znenie zákona zaručuje osobám, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivosť, právo na nepretržitú prítomnosť ich zákonného zástupcu alebo obdobnej osoby v prípade, ak je pacientom maloleté dieťa a taktiež zaručuje prítomnosť blízkej osoby alebo inej osoby určenej ženou v súvislosti s pôrodom. Predísť by sa tak malo situáciám, kedy nie sú maloleté deti a tehotné ženy, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivosť, schopné byť v kontakte so svojimi blízkymi, čo môže mať výrazný vplyv na ich mentálne zdravie. V prípade ak by prítomnosť vyššie spomínaných osôb narúšala poskytovanie zdravotnej starostlivosti, má ošetrujúci lekár možnosť odoprieť prítomnosť týchto osôb v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas.

• Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným proti Slovenskej republike (prípad KOM)

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade týkajúcom sa práva sťažujúcej sa spoločnosti s ručením obmedzeným (Spoločnosť) na prístup k súdu. Spoločnosť podala žalobu o náhradu škody a zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nevyvíjania žiadnych podnikateľských činností, pre ktoré bola zapísaná v obchodnom registri. Okresný ani krajský súd oslobodenie od súdnych poplatkov Spoločnosti nepriznali, čo malo za následok zastavenie konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Spoločnosť sa obrátila aj na ústavný súd, ktorý jej ústavnú sťažnosť odmietol, rovnako tak bolo odmietnuté aj dovolanie podané najvyššiemu súdu. Ústavný súd rovnako konštatoval, že nepriaznivá ekonomická situácia Spoločnosti nemôže byť sama o sebe dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov a rozhodnutia všeobecných súdov o neoslobodení preto nepovažoval za arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Spoločnosť sa následne so sťažnosťou obrátila na ESĽP.ESĽP skonštatoval, že konečná prekážka prístupu k súdu bola vytvorená rozhodnutím o zastavení konania a nie rozhodnutím o neoslobodení od súdnych poplatkov, po ktorom je stále možné zaplatiť súdne poplatky. ESĽP ďalej konštatoval, že vec nebola nikdy preskúmaná v merite, pretože konanie bolo zastavené pre nepriznanie oslobodenia už v úvodnom štádiu konania pred prvostupňovým súdom. Zdôraznil aj, že oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť podľa vnútroštátneho práva kedykoľvek odňaté, ak dôvody pre oslobodenie zanikli. ESĽP preto dospel k záveru, že uloženie súdnych poplatkov, majúce za následok zastavenie konania pre ich nezaplatenie, predstavuje neprimerané obmedzenie práva Spoločnosti na prístup k súdu. Preto rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažujúcej sa Spoločnosti bola priznaná nemajetková ujma 2 000 eur a náhrada nákladov a výdavkov vo výške 1 000 eur.