RIEŠENIE HROZIACEHO ÚPADKU A ZMENY S NÍM SPOJENÉ (3. časť)
Zákon o riešení hroziaceho úpadku nepriamo novelizuje veľké množstvo právnych predpisov. K významným zmenám dochádza aj v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb.). Primárne novelizované ustanovenia reflektujú zmeny, ktoré prináša Zákon o riešení hroziaceho úpadku. Zákonodarca sa však vysporiadal aj s dlhodobými požiadavkami praxe a novelizoval ustanovenia, ktoré nesúvisia so Zákonom o riešení hroziaceho úpadku. Súvisia predovšetkým s inštitútom krízy, likvidáciou spoločnosti a nadobúdaním obchodných podielov.
Kríza a likvidácia
Novelizáciou Obchodného zákonníka, účinnou od 17. júla 2022, dochádza v nadväznosti na novoprijatú úpravu preventívnych reštrukturalizácii aj k aktualizácii inštitútu spoločnosti v kríze, kedy sa po novom na spoločnosť od jej zrušenia až do jej vstupu do likvidácie nebude nazerať ako na spoločnosť, ktorá by bola v hroziacom úpadku, avšak budú sa na ňu vzťahovať všetky povinnosti spoločnosti v kríze (zákaz vrátenia vkladu, poskytnutie plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje a ďalších). Rovnako sa vypúšťajú osobitné povinnosti štatutárneho orgánu, keďže novo prijatá úprava Zákona o riešení hroziaceho úpadku v tomto smere už znovelizovala aj Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (viď časť 2. nášho článku)
Zmeny sa taktiež týkajú procesu likvidácie, a to konkrétne momentu menovania likvidátora, kedy bude Obchodný zákonník po novom rozlišovať možnosť, že k menovaniu likvidátora nedochádza súčasne s rozhodnutím spoločníkov, resp. príslušného orgánu, o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie. V takom prípade sa zakotvujú dve nové lehoty, jedna pre menovanie likvidátora (do 60 dní od zrušenia spoločnosti) a druhá pre zápis vstupu spoločnosti do likvidácie (do 90 dní od jej zrušenia). Podľa dôvodovej správy sa má jednať najmä o situácie „kedy osobitný predpis kladie ďalšie obmedzenia, prípadne vylúči zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločností (pôjde najmä o právne úpravy vzťahujúce sa na špecifické subjekty)“.
Prevod väčšinového obchodného podielu
Zásadnou zmenou prechádza ustanovenie upravujúce prevod väčšinového obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným. V zmysle právnej úpravy platnej do júla 2022 účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú zápisom do obchodného registra, čo znamená, že takýto zápis má tzv. konštitutívny účinok. V prípade prevodu menšinového obchodného podielu má zápis len deklaratórny účinok, teda k prevodu došlo už pred jeho zápisom do obchodného registra a zápisom sa táto skutočnosť len zverejní.
Od 17. júla 2022 sa ustanovenie upravujúce prevod väčšinového podielu viazaný na zápis do obchodného registra vypúšťa. To inými slovami znamená, že účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastanú odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.
Pre úplnosť si dovolíme uviesť, že pod pojmom „väčšinový podiel“ sa v zmysle platnej právnej úpravy rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva. Toto vymedzenie pojmu sa však novelou taktiež vypúšťa.
Na základe zmeny účinkov zápisu prevodu väčšinového obchodného podielu dochádza aj k novelizácií zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, pričom reflektuje vyššie uvedené.
