Lawcal Talks
Médiá

Právnik: Pre dobrý obchod treba odkryť všetky karty a nerobiť tajnosti

Roman Hamala - Trend

Jednou z hlavných úloh právnika pri akvizíciách je, aby obe strany na seba s odstupom času nepodávali žaloby za skrytých kostlivcov či nesplnené sľuby. O tom, ako sa rodia dobré dohody medzi kupujúcimi a predávajúcimi, aj o tom, ako sa vo firmách hľadajú a eliminujú míny, sa TREND rozprával s Romanom Hamalom, partnerom advokátskej kancelárie HKV Law Firm.

Ako sa v akvirovaných firmách vyhľadávajú kostlivci znižujúci ich cenu a nastavujú kvalitné zmluvy?

Alfou a omegou je otvorená diskusia medzi oboma stranami, ktoré musia jasne pomenovať aj problematické záležitosti transakcie. Treba odkryť všetky karty a hrať otvorenú hru. Tak sa dá vyhnúť tomu, aby sa po transakcii objavovali kostlivci. Dôležitý je aj dôsledný právny audit. A pre nových vlastníkov je tiež bezpečnejšie, ak sa do zmlúv zakomponujú vo forme príloh aj vyhlásenia štatutárov či vedúcich zamestnancov preberaného podniku, že niektoré dôležité prevádzkové záležitosti sú v stave, ako predávajúci deklarujú či kupujúci očakáva. Takto sa zväčšuje tlak na to, aby nikto nič nezamlčiaval. Lebo za všetko ručia aj konkrétni lídri.

Mení sa v čase serióznosť majiteľov slovenských firiem pri akvizíciách?

Podvodov ubúda. Dnešní podnikatelia sú čestnejší než tí z 90. rokov. Je za tým ich väčšia vyzretosť, sofistikovanejšie právne i obchodné prostredie, no aj vplyv EÚ s vyššou právnou kultúrou a to, že náš trh je malý. Ľudia sa tu poznajú. Ten, kto podvádza, rýchlo stratí kredit a z trhu vypadáva. Dnes sa stretávam len zriedkavo s prípadmi, že niekto vstupuje do transakcie s cieľom zamlčať niečo podstatné alebo podviesť druhú stranu. Ak ma osloví nový klient, z ktorého nemám pocit, že je pripravený hrať čistú hru, radšej ponuku odmietnem. Som rád, že za 24 rokov praxe som nebol pri jedinej podvodnej transakcii.

S akými problémami či spormi sa najčastejšie stretávate pri akvizíciách?

Na začiatku kariéry sa mi často stávalo, že protistrana prišla so zmluvnou dokumentáciou, ktorá nebola jasná a vykonateľná v podmienkach Slovenska. Vtedy sa totiž používali aj zmluvné vzory zo Spojeného kráľovstva či z USA. Mali v sebe aj ustanovenia, ktoré nemali oporu v našom práve. Dnes mu je zmluvná dokumentácia oveľa lepšie prispôsobená, a to aj vďaka tomu, že je na trhu viac domácich právnikov s transakčnými skúsenosťami. Stále sú tu však aj skryté míny na strane predávajúcich.

Roman Hamala

Roman Hamala

Aké najčastejšie?

Treba dávať pozor, či z firiem nevyťahujú peniaze cez neprimerané odmeny pre subdodávateľov, ktorých sami ovládajú. Alebo predávajúcim chýba znalecké ocenenie k majetku, ktorý získali od spriaznených osôb. Transakcie niekedy komplikujú aj pretrvávajúce súdne spory. Časté sú aj problémy so staršími ekologickými záťažami. Predávajúci nechcú, aby finančná náročnosť ich odstránenia vstupovala do konečnej kúpnej ceny za firmu. Neštandardné správanie sa občas objavuje aj zo strany konkurentov predávajúceho. Napríklad špekulatívne spory, vyvolané nastrčenými stranami s cieľom znehodnotiť firmu v očiach kupcu. Zahraniční investori sú menej tolerantní k vrtochom výkonnej i súdnej moci.

Ako riešite takéto problémy?

Napríklad zmluvnými vyhláseniami predávajúceho, že ak nebude spolupracovať s kupujúcim na doriešení starších neduhov, je možné neskoršie odstúpenie od zmluvy. Alebo sa do zmlúv dávajú pokuty, prípadne sa uplatní oddialenie uhradenia časti ceny až do vyriešenia problému. Pri niektorých mojich obchodoch sa takto oddialilo päť až desať percent ceny. Prirodzene, každý predávajúci robí pri rokovaniach maximum pre to, aby získal celú kúpnu cenu hneď.

Čo majitelia slovenských firiem pri M&A procese zvládajú už veľmi dobre?

Predávajúci viac chápu potrebu hĺbkovej analýzy firmy. Inak sa ju investor obáva kúpiť. Lepšie rozumejú aj vplyvom niektorých problémov na konečnú cenu. Vedia na predaj lepšie štruktúrovať svoje aktíva. Nekombinujú nesúvisiace biznisy do jednej spoločnosti. Skoršie odčlenenie nesúvisiacich aktivít celý obchod urýchľuje.

A v čom zlyhávajú?

Stále podceňujú niektoré vyhlásenia a ubezpečenia druhej strany. Niektorí ich ani nečítajú či im nerozumejú. Na to sú však poradcovia, aby im ich vysvetlili. Občas vidíme aj to, že keď si strany najskôr bez poradcov dohodnú parametre transakcie a právnikov prizvú neskôr, pri finalizácii sa potom musí veľa vecí otvárať znovu. Zistia totiž, že by sa na niektorých záležitostiach dohodli inak, keby poznali skutočnosť, ktorú do diskusie vniesol až poradca.

Dobre spravované firma sa chráni pred kopírovaním značky či inovácií. Ako sú na tom slovenské firmy?

Vo všeobecnosti to majú naše inovatívne firmy celkom dobre vyriešené. Ak by to niekto riešil pri predaji na poslednú chvíľu, na úradoch by nepochodil. Môžu to byť zdĺhavé procesy alebo predmet ochrany už môže mať zaregistrovaný niekto iný. Pri predaji inovatívnych firiem platí, že obe strany by mali podpísať kvalitnú zmluvu o ochrane dôverných informácií ešte pred ich poskytnutím. V prípade neistoty o serióznosti kupujúceho si s ním môže predávajúci dohodnúť aj kauciu, ktorá by prepadla, pokiaľ by kupujúci bezdôvodne ukončil rokovania. Dôležité je aj správne fázovanie due diligence. Najpodstatnejšie zmluvy sa sprístupnia až na záver obchodu, tesne pred podpisom transakcie.

Veľa investorov kupuje firmy a chce, aby v nich na čas ostal ako menší spoluvlastník i zakladateľ. Tieto partnerstvá sa však v sporoch často rozpadajú. Ako sa tomu vyhnúť?

Pre dobré partnerstvo je najpodstatnejšia dôvera. Ak neexistuje dôvera a win-win filozofia na oboch stranách, nepomôžu ani dobré zmluvy. Dôležité je, aby medzi partnermi existovali synergické efekty. Keď sa potrebujú a dopĺňajú, o to skôr budú chcieť zachovať spojenie. V partnerstve platí, že akýkoľvek neúprimný či krivý krok znehodnocuje biznis. V dnešnom modernom elektronickom svete pokusy o podvod vyplávajú na povrch veľmi rýchlo.

Ako vidíte dnešný trh? Platí, že ceny za firmy sú na vrchole, no trh môže rýchlo spadnúť?

Investori začínajú byť opatrnejší a citlivejší na oceňovanie. Napriek tomu si myslím, že rast môže pokračovať. Na trhu je pretlak peňazí a dobré veci sa budú stále predávať. Trvá i záujem o kúpu menších spoločností, ak sú aj inovatívne. K akvizíciám môže podnikateľov viesť i snaha o konsolidovanie aktivít s inými synergickými aktivitami. Práve tak sa totiž lepšie vyzbroja na prípadný ekonomický pokles trhu.

Evidujete rast počtu domácich investorov, ktorí popri hlavnom biznise investujú aj do ďalších aktív?

Áno. Zvyčajne do realít či menších developmentov. Populárne sú aj investície do menších startupov či mladých inovatívnych podnikateľov. Cítime aj väčší záujem Slovákov o akvizície v zahraničí.

Sú naši investori iní než zahraniční? Treba im akvizičný proces nejako zvlášť prispôsobovať?

Ani nie. Ak majú obe strany skúsených právnikov, dokážu im rýchlo vysvetliť, ako fúzie a akvizície fungujú a aké sú štandardy pri moderných transakciách. Čo sa týka rozdielov, tie boli väčšie medzi domácimi a zahraničnými firmami v 90. rokoch. Vtedy bol náš právny poriadok v plienkach a navyše tu bolo málo právnikov, ktorí vedeli klienta komfortne sprevádzať v cudzom jazyku. Naši právnici vtedy ani zďaleka nemali také skúsenosti ako dnes. Bolo bežné, že sa preto neuzavreli viaceré transakcie. Dnes slovenskí investori pri akvizíciách uvažujú v dlhodobejšom horizonte. Zahraniční investori sú tu stále opatrnejší, keďže dobre nepoznajú domáce podnikateľské prostredie a často tu nemajú vybudované kvalitné personálne zázemie. Sú i menej flexibilní a tolerantní k vrtochom a zdĺhavosti našej výkonnej a súdnej moci.

Jedným z nosných atribútov úspešnej transakcie je bezproblémové začlenenie akvirovanej firmy do štruktúr novej matky. Ako sa dá zvládnuť?

Všetkým v preberanej firme treba vysvetliť filozofiu, vízie i ciele nového akcionára. A treba dodržiavať to, čo sa povie. Ideálnym scenárom je, keď nový majiteľ dokáže presvedčiť kľúčových zamestnancov, že môžu mať jeho dôveru, poskytne im nové motivačné schémy, prípadne im naznačí, ako budú môcť v novej akcionárskej štruktúre kariérne napredovať.

Ktoré svoje transakcie si vážite najviac a čo nevyšlo a dodnes vás to trápi?

Cením si právnu asistenciu pri štarte spoločnosti Orange pre France Telecom. Zastupoval som aj U. S. Steel pri vstupe do VSŽ Košice. Pre štát som pracoval pri predaji akcií Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky či Slovenských telekomunikácií. Z posledného obdobia si zasa cením kúpu viacerých obchodných centier pre zahraničného investora či vytvorenie spoločných podnikov v oblasti logistiky alebo dopravy. Čo nám zatiaľ nevyšlo, tak to sú pokusy slovenských klientov o akvizície väčších balíkov verejne obchodovateľných akcií v západnej Európe.