News
Blog

LAWCAL TALKS s Jurajom Šándorom

Jedna z najzásadnejších otázok, ktorú koncipient pred advokátskymi skúškami rieši je, aký je ideálny čas na prípravu.

Ako dlho sa treba pripravovať na skúšky?

Jedna z najzásadnejších otázok, ktorú koncipient pred advokátskymi skúškami rieši je, aký je ideálny čas na prípravu. V tejto súvislosti však treba rozlišovať sústavnú prípravu, t. j. prehlbovanie vedomostí a získavanie potrebných skúseností prostredníctvom samotnej koncipientskej praxe, ktorá je aktuálne nastavená na tri roky a intenzívnejšie štúdium materiálov krátko pred advokátskymi skúškami.

Ku koncipientskej praxi snáď nie je čo dodať, keďže jej podstata je pomerne jasne vystihnutá v rámci Zákona o advokácii. V tomto sa výslovne uvádza, že advokát koncipientskou praxou zabezpečuje prípravu koncipienta na povolanie advokáta a v tejto súvislosti mu vytvára vhodné podmienky. Advokát je povinný riadiť prácu advokátskeho koncipienta tak, aby bol pripravený vykonať úkony, ktorými ho advokát poverí. Advokát je povinný zabezpečiť advokátskemu koncipientovi prax vo všetkých právnych odvetviach pozitívneho práva, najmä občianskeho práva, obchodného práva, trestného práva a správneho práva, o čom je advokátsky koncipient povinný viesť primerané záznamy. Vo všeobecnej rovine je teda správnou odpoveďou na položenú otázku – počas celej koncipientskej praxe.

Ohľadom intenzívnej prípravy existuje viacero názorov na to, aký je ideálny čas. V zmysle Uznesenia konferencie advokátov o výchove advokátskych koncipientov a ďalšom vzdelávaní advokátov je školiteľ povinný umožniť advokátskemu koncipientovi prípravu na advokátske skúšky aspoň v dĺžke jedného mesiaca, avšak z vlastných skúseností a rovnako aj zo skúseností viacerých ostatných koncipientov odporúčam začať s prípravou oveľa skôr, a to ideálne aspoň dva mesiace vopred (hoci aj aspoň popri práci), keďže advokátske skúšky sú z obsahovej stránky veľmi náročné. Z tohto hľadiska je teda odpoveďou na položenú otázku – aspoň dva mesiace.

Z akých materiálov je vhodné sa pripravovať na skúšky?

Len čo si koncipient so svojím školiteľom dohodne potrebný časový priestor na advokátske skúšky, vyvstáva druhá zásadná otázka, a to ako pristúpiť k intenzívnej príprave a najmä z akých materiálov sa učiť? Tu jednoznačne odporúčam zopakovať si v prvom kroku relevantnú odbornú literatúru, ktorá v kombinácii s vlastnými skúsenosťami nadobudnutými koncipientskou praxou a absolvovanými pojednávaniami dokáže vytvoriť solídnu platformu na neskoršie dôsledné štúdium jednotlivých predpisov a konkrétnych inštitútov všetkých oblastí práva. Stručne povedané, najprv je vhodné preštudovať si odbornú literatúru a následne predpisy spoločne s odbornými komentármi k nim, tieto totiž často odkazujú na relevantnú judikatúru a v poslednom kroku sa zaoberať konkrétnymi rozhodnutiami a judikatúrou.

Ako prebieha samotná skúška?

Advokátske skúšky v súčasnosti spočívajú v teste, písomnej skúške a ústnej skúške. Test sa skladá zo sto otázok poskladaných zo všetkých relevantných oblastí práva, pričom pri každej otázke sú uvedené tri odpovede, z ktorých je iba jedna správna. Po úspešnom absolvovaní testu je koncipient pripustený k písomnej a ústnej skúške, ktoré prebiehajú deň po sebe. T. j. napríklad v pondelok sa uskutoční písomná skúška spočívajúca vo vypracovaní zadania z občianskeho, obchodného a trestného práva, pričom na každé vypracovanie je poskytnutý čas 2 hodiny. V prípade, ak je výsledkom písomnej skúšky pri všetkých oblastiach „prospel“, na druhý deň, teda v utorok, sa koná ústna skúška v presnom čase uvedenom v pozvánke. V rámci ústnej skúšky väčšinou koncipient dostane určitý čas na písomnú prípravu a po tejto odpovedá na vytiahnuté otázky zo všetkých relevantných oblastí práva. Celkovo sa jedná o deväť otázok. Nie je teda výnimočné, ak ústna skúška jedného koncipienta prebieha aj viac ako hodinu.

Nejaké špeciálne odporúčania?

Treba si uvedomiť, že advokátske skúšky sú prakticky poslednou prekážkou pred samostatným výkonom advokácie ako slobodného povolania, ak, samozrejme, neberieme do úvahy prípadnú administratívu. To znamená, že aj keď to nikde nie je výslovne uvedené, skúšobná komisia nepochybne vníma aj celkovú prezentáciu, vyjadrovanie a vážnosť skúšaného koncipienta, ktorý v prípade úspešného absolvovania advokátskych skúšok bude prakticky ich kolegom advokátom. V tejto súvislosti je teda dôležité myslieť aj na túto stránku skúšky a dbať na svoj celkový zjav pri ústnej skúške. Dnešné Lawcal Talks je preto vhodné uzavrieť veľmi dôležitým ustanovením Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta.

 

Juraj Šándor je dlhodobo členom tímu advokátskej kancelárie Hamala Kluch Víglaský s.r.o. a zároveň je čerstvým advokátom.