Lawcal Talks
Médiá

Kočner bol šírkou svojich kontaktov na sudcov a políciu výnimočný. Ale nebol jediný, hovorí právnik z biznisu

Roman Hamala z advokátskej kancelárie HKV sa špecializuje na právne poradenstvo pre biznis. Hovorili sme s ním aj o tom, ako nedávne tresty za ekonomickú trestnú činnosť pre donedávna nedotknuteľných podvodníkov Mariana Kočnera a Ladislava Bašternáka vplývajú na morálku v podnikaní.

Zmenili tresty pre Mariana Kočnera a Ladislava Bašternáka za ich podvody so zmenkami a daňami slovenský biznis? 

Myslím, že áno. Aj keď tieto tresty vo vylepšovaní slovenského biznisu nezohrali najpodstatnejšiu úlohu, boli skôr poslednými klinčekmi. Ten odkaz, že naozaj treba byť slušnejší, tu zaznieval už dlhšie.

Takže sú už aj iní agresívnejší hráči so spornými pohľadávkami či kontaktmi na úrady a súdy opatrnejší? Boja sa viac robiť neštandardné ťahy?

Tí ostrejší hráči si už skôr začali hovoriť, že asi naozaj treba byť opatrnejší a nešpekulovať. Domáci podnikatelia sa oproti obdobiu spred desiatich rokov správajú štandardnejšie. Nejdú už tak do vlastníckych štruktúr, kde sa môžu schovávať, a tiež sa vedome nespolčujú s niekým, kto má škodlivú históriu a zlú reputáciu. Vytvoreniu takéhoto prostredia ešte pred terajšími veľkými kauzami pomohli hlavne viaceré legislatívne zmeny.

Ktoré zákony najviac prispeli k tomu, že sa slovenský biznis stáva slušnejší?

Veľký vplyv malo vytvorenie registra partnerov verejného sektora. Rovnako však veľkú úlohu zohralo aj prevzatie smernice Európskej únie, ktorá od prvého januára zaviedla zapisovanie konečných užívateľov výhod do obchodných registrov. Nedodržanie tohto pravidla sa sankcionuje. Celá Európska únia smeruje k vyššej transparentnosti.

Nie sú to teda iba kauzy okolo Kočnera či Gorily, ktoré prispeli k vylepšeniu slovenského biznisu. Aj na globálnej úrovni sa dnes niektoré krajiny a firmy dostavajú na black listy. A na nich sú aj krajiny, v ktorých si donedávna svoje utajené štruktúry vytvárali takisto tunajší podnikatelia.

Bola Kočnerova sieť vzťahov či obdobné kontakty Antonina Vadalu ojedinelým javom, alebo je to širší problém Slovenska?

Ja to vnímam tak, že Kočner bol šírkou a intenzitou svojich kontaktov naozaj výnimočný. Ale nebol jediný. Nikdy by som nepovedal, že podobným spôsobom ako on neuvažujú aj iní. Len na to nemajú až také schopnosti alebo drzosť ako Kočner. Asi nikto to s kontaktmi na sudcov nedotiahol tam, kam on. No určite si viem predstaviť, že aj na regionálnej úrovni takéto nezdravé vzťahy smerom na úrady či súdy existujú. Zvlášť to platí pre ľudí, ktorí chcú zneužívať európske fondy.

Aké náročné je rozplietanie takýchto štruktúr s prostriedkami, ktorá má polícia, prokuratúra a súdnictvo?

Je to určite náročné v tom, že aj keď to niekto rozplieta, nikdy nevie, na koho zo svojich kolegov sa môže naozaj spoľahnúť. Slušní a odhodlaní ľudia z výkonných zložiek štátnej moci si musia veľmi dobre premyslieť, s kým svoje zistenia budú naozaj zdieľať a u koho budú hľadať pre svoje vyšetrovanie podporu. V štátnej správe stále máme ľudí s nevhodnými vzťahmi, často sú na vedúcich miestach a majú rozhodovacie právomoci. Aj sa o nich vie, kto je vlastne pochybný, ale pokiaľ na to nie je dôkaz, tak je problematické ich odvolanie. Stále sa môžu brániť obvinením z trestného činu ohovárania.

Na zlepšenie tohto stavu zaberie to, že nových ľudí prichádzajúcich na dôležité posty v štátnej správe treba čo najlepšie preveriť. Ten proces obmeny treba začať. Trebárs keď niekto prežíva na svojom poste naprieč rôznymi politickými garnitúrami, neviem, či je to úplne zdravé. Samozrejme s výnimkou tých, ktorí svoju profesionalitu preukázali konkrétnymi výsledkami.

Ako teraz vplýva na morálku slovenského biznisu koronakríza? V krízach sa často objavuje viac podvodov…

Vo väčšine prípadov sa podnikatelia v momentálnej situácii skôr snažia redukovať výdavky, ako uvažovať o podvodoch. Väčšina z nich si je totiž vedomá dôsledkov, ktoré by mohli takéto podvody priniesť.

Nárast pokusov o podvody by sme potenciálne mohli zaznamenať hlavne pri online nakupovaní, keďže sa väčšina transakcií počas tohto obdobia presunula do internetového priestoru. Zvýšením nezamestnanosti a ďalším podstatným znížením príjmov však pokusy o podvody môžu narastať.

Evidujete viac prípadov špekulatívneho neplatičstva, keď neplatia za faktúry aj firmy, ktoré by na to inak mali, no snažia sa zneužívať koronakrízu?

Samozrejme, každý rozumný podnikateľ sa v súčasnosti snaží ušetriť, kde sa dá. Predovšetkým nájomcovia komerčných prevádzok sa pokúšajú negociovať výhodnejšie podmienky s prenajímateľmi, čo je avšak prirodzené a nie vždy špekulatívne.

Taktiež vidíme, že viacero rozbehnutých transakcií sa na nejaký čas prerušilo a jedna zo strán sa rozhodla počkať, ako sa celá situácia vyvinie a hlavne aký vplyv to celé bude mať na kúpyschopnosť ľudí, ceny materiálov či celkové správanie sa ľudí.

Viacerí zamestnávatelia napríklad uvažujú o podstatnom zredukovaní počtu služobných automobilov, keďže zistili, že rokovania sa dajú efektívne vyriešiť aj cez konferenčné hovory. Vidíme aj to, že niektoré servisné spoločností využili možnosti na odstúpenie od nájomných zmlúv a vyčkávajú na nové príležitosti.

Veľké obavy boli z toho, aby firmy nezačali zneužívať na neplatičstvo krízovú štátnu vládnu ochranu pred konkurzami. Za prvé vyše tri týždne o ňu zažiadala len stovka podnikov. Ako to hodnotíte? 

Priestor na zneužívanie tu vždy je, no väčšina podnikateľov by súčasnú situáciu chcela skôr vyriešiť vlastnými silami a nespoliehať sa na pomoc od štátu.

V tom, či niekto teraz požiada o ochranu pred konkurzmi, zohráva veľkú rolu najmä vzájomný obchodný vzťah konkrétnych dlžníkov a veriteľov. Najlepším riešením situácie je vždy vzájomný dialóg a nájdenie kompromisu medzi dotknutými stranami, kde bude „aj vlk sýty a aj ovca celá“.

Lehota na podanie žiadosti o dočasnú ochranu je až do konca septembra. Čas ešte ukáže, aké firmy budú žiadať o túto ochranu a s akým účelom. A tiež bude podstatné, či im dočasná ochrana naozaj pomôže, alebo ich problémy len oddiali.

Ako vedia slovenské súdy posudzovať ekonomické kauzy, ktoré sú často zložitejšie ako spoločenské či násilné prípady? Zvyšuje sa ich odbornosť a kompetentnosť v tomto smere?

Áno. Naše súdy sa zlepšujú. Sudcovia, ako boli odhalení v prípade Kočnera, podľa mňa slovenskému súdnictvu nedominujú, sú v podstatnej menšine. Väčšina sudcov i prokurátorov si robí svoju prácu dobre aj v ekonomických kauzách.

Stretli ste sa v praxi s takými klientmi, čo sa pochválili tým, že majú tiež svoje kontakty na sudoch či polícii, a tak im ani za podvody nič nehrozí?

My nerobíme až tak veľa podnikových súdnych sporov, robíme ich skôr popri iných službách pre biznis, ako je trebárs právna pomoc pri fúziách a akvizíciách. S takým niečím, ako hovoríte, som sa u mojich klientov nestretol.

Ak však nemám z niečoho dobrý pocit, radšej od prípadu odchádzam, a to som už viackrát v minulosti urobil. A to ani nešlo o také veci, ako sú známosti klienta so sudcom. Keď mi nedávala zmysel nejaká transakcia, alebo vnímam, že tam je viacero netransparentných elementov, klientovi poviem, nech radšej do nej nejde. Toto je úplne bežná vec a správa sa tak množstvo advokátov.

Nejde iba o to dostať za niečo províziu, ale deal musí dávať aj zmysel, nie že po čase stroskotá. Stačí, že sa advokát raz zamotá do niečoho netransparentného, a môže si pokaziť celú kariéru.