Lawcal Talks
Blog, Médiá

Hľadať či nehľadať investorov pre váš startup?

Zakladatelia startupov nás často vyhľadávajú s otázkou, či vôbec a ak áno, v ktorom okamihu je rozumné hľadať externé investície potrebné na rozvoj obchodných aktivít startupu.

Peter Víglaský, zakladajúci partner slovenskej advokátskej kancelárie Hamala Kluch Víglaský s.r.o., aktívne sa pohybujúci v komunite anjelských investorov, radí: “Pri uvažovaní nad pribratím externých investorov je potrebné si uvedomiť, že existujú aj dobré dôvody, prečo takých investorov nehľadať.” Medzi také dôvody radí aj nasledovné:

  • Po získaní investícii startup už viac nie je iba zakladateľov. Vízia o vybudovaní vlastného podnikania sa končí, keď zakladatelia pustia do startupu externých investorov. V takom okamihu zakladatelia začnú mať obchodných partnerov, s nárokmi na majetkové podiely v startupe a s určitými možnosťami schvaľovať resp. aspoň ovplyvňovať kľúčové obchodné rozhodnutia startupu. Zakladatelia zvyčajne stratia možnosť samostatne stanovovať základné ciele a stratégiu spoločnosti, míľniky a tempo jej rozvoja a budú musieť brať vážny ohľad na želania a názory externých investorov. Mnohým zakladateľom takéto obmedzenia nemusia vyhovovať a môžu ich považovať za nadbytočnú brzdu pre rozvoj startupu, ktorý si naplánovali ešte pred akceptovaním externých investorov.

 

  • Investori nie sú všetci rovnakí. Externí investori sú odlišní, a to z pohľadu ich charakteru, investičnej stratégie, prístupu ku kontrole či riadeniu ich investícií alebo z pohľadu cieľov očakávaných od startupu. Niektorí investori sú tzv. “smart investori“ ponúkajúci okrem finančných prostriedkov aj know-how, kontakty, technológiu azázemie a niektorí su iba tzv. “finanční investori“, ktorí sa nechcú podieľať na pravidelnom riadení spoločností a ich investíciu berú výlučne ako poskytnutie dočasných finančných prostriedkov za určitú majetkovú účasť, ktorú v budúcnosti speňaž “Zakladatelia si preto musia na úplnom začiatku presne ujasniť aký typ investora hľadajú, čo od neho čakajú a čo mu na oplátku ponúkajú,” vysvetľuje Peter Víglaský. Vyhnú sa tak zbytočným názorovým konfliktom o tom, čo bolo investormi očakávané a čo je zo strany startupu resp. jeho zakladateľov reálne plnené.

 

  • Investori sa môžu stať šéfmi. Vzťahy s externými investormi sú dôležité, obzvlášť ak súčasťou ich vstupu do startupu je odovzdanie určitých riadiacich právomocí do rúk externých investorov. Rovnaká situácia nastane v prípade, ak sa externí investori dostanú k reálnemu riadeniu startupu neskôr, napr. v prípade uplatnenia opcie pri neplnení stanovených cieľov spoločnosti, alebo ak to bude vyžadovať financujúca banka či iný strategický partner startupu. V takých prípadoch prestanú byť zakladatelia subjektom reálne ovplyvňujúcim vízie adennodenný chod spoločnosti a stanú sa iba určitou výkonnou zložkou plniacou inštrukcie externých investorov. Nie nevyhnutne, ale často sa stáva, že pre zakladateľov to znamená zníženie ich motivácie, inovatívnosti a hladu po úspechu startupu, čo v konečnom dôsledku môže viesť k ich predčasnému exitu zo spoločnosti za finančne nevýhodných podmienok.

 

  • Investori niekedy oberú zakladateľov o startup. Tu platí zásada, že podmienky vyrokované na začiatku v rámci vstupu externých investorov do startupu sú najdôležitejšie. Je bežnou požiadavkou investorov mať zmluvne a záväzne podchytenú ich možnosť dostať sa k riadeniu startupu ako aj k dodatočnému majetkovému podielu v startupe v prípade, ak rozvoj startupu nenapreduje plánovaným tempom resp. ak dlhodobo stagnuje alebo sa zhoršuje jeho finančná situácia a obchodné V takom prípade (a najmä ak sa zakladatelia a externí investori nevedia zhodnúť na možnostiach a spôsoboch zlepšenia situácie a dochádza k pravidelným  konfliktom) môže dôjsť k tomu, že externí investori využijú opcie na získanie majetkovej alebo manažérskej kontroly nad spoločnosťou alebo dokonca na jej celkové ovládnutie. Aj v takýchto prípadoch zakladatelia zvyčajne končia bez dostatočnej finančnej kompenzácie.

 

  • Nízke úvodné ocenenie startupu. Jednoducho povedané, ocenenie znamená cenu, za ktorú externí investori nadobudnú majetkový podiel v startupe. V prípade sľubných projektov, ktoré sú úplne na začiatku a nevyhnutne nepotrebujú urýchlené externé financovanie na ich blízky rozvoj, stojí za úvahu počkať na väčší rozbeh startupu a získanie vyššieho trhového ohodnotenia (market value). Také ohodnotenie častokrát neodráža reálne dosiahnuté a ani zazmluvnené výnosy spoločnosti, ale iba jej budúci potenciál a unikátnosť projektu. V prípade startupov, ktoré ponúkajú rýchle rozšírenie na trhu a unikátne technické či obchodné riešenia, je vhodné počkať na ich väčší rozbeh a atraktivitu pre trh, čo sa zvyčajne prejaví aj vo vyššom trhovom ohodnotení startupu a väčšom príjme zakladateľov pri predaji časti ich majetkovej účasti externým investorom. “Ako vidno z trhových štatistík, rozdiely môžu byť naozaj obrovské,” dodáva záverom Peter Víglaský.