Lawcal Talks
Covid-19

Dopad situácie okolo COVID-19 na zhromaždenia kolektívnych orgánov obchodných spoločností

Aktuálna situácia sa dotýka takmer všetkých sfér práva a výnimkou nie sú ani obchodné spoločnosti a konkrétne fungovanie ich kolektívnych orgánov v čase COVID-19 krízy. Z tohto dôvodu nižšie uvádzame stručné vysvetlenia ohľadom otázok, ktoré nám klienti v poslednom čase v tejto súvislosti často kladú. Nižšie uvedené vysvetlenia majú všeobecných charakter s ohľadom na aktuálny stav poznatkov. Nakoľko sa situácia neustále vyvíja, predmetné vysvetlenia sa môžu meniť.

V akých termínoch sa musia konať riadne valné zhromaždenia s ohľadom na schvaľovanie účtovných závierok?

Akciové spoločnosti a rovnako aj spoločnosti s ručením obmedzeným (respektíve ich štatutárne orgány) sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu, t.j. valnému zhromaždeniu tak, aby ju tento orgán schválil do dvanástich mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka zostavuje. Keďže drvivá väčšina spoločností má účtovné obdobie zhodné s kalendárnym rokom, povinnosť predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku valnému zhromaždeniu musí byť v takom prípade splnená najneskôr do konca decembra.

Táto lehota však platí iba od roku 2018, pričom v zmysle predchádzajúcej úpravy sa jednalo o lehotu šiestich mesiacov. Pravidelne sa teda stretávame so spoločnosťami, ktorých zakladateľské dokumenty a interné pravidlá pracujú s kratšou lehotou, a to päť až šesť mesiacov. Štatutárne orgány sú samozrejme povinné dodržiavať takto nastavené pravidlá a prispôsobiť tomu aj organizovanie valných zhromaždení. Ak sa pritom vezme do úvahy aj minimálna lehota na zvolanie valného zhromaždenia (pri spoločnosti s ručením obmedzeným je to pätnásť dní a pri akciovej spoločnosti tridsať dní), prípravy na valné zhromaždenie budú v mnohých prípadoch prakticky prebiehať už v apríli alebo máji.

V rámci uvedeného je potrebné poznamenať, že zákon a ani väčšina zakladateľských dokumentov neobsahuje sankcie pre prípad, ak nebola dodržaná lehota na predloženie riadnej individuálnej účtovnej závierky valnému zhromaždeniu stanovená v rámci zakladateľských dokumentov. Z hľadiska zodpovednosti štatutárneho orgánu za takéto porušenie však Obchodný zákonník obsahuje korektív, v zmysle ktorého člen štatutárneho orgánu nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Aktuálna situácia s COVID-19 je pritom podľa nášho názoru silným argumentom pre odloženie riadneho valného zhromaždenia, najmä ak aj samotný zákon umožňuje jeho konanie najneskôr do konca decembra.

Ak už bolo valné zhromaždenie zvolané, je možné ho odložiť, respektíve zrušiť?

Odklad, respektíve zrušenie termínu už zvolaného valného zhromaždenia vo všeobecnosti neodporúčame, nakoľko takéto inštitúty právne predpisy nepoznajú a v tejto súvislosti neexistuje ani jednoznačná ustálená judikatúra. Zároveň sa na úpravu odkladu, respektíve zrušenia termínu zvolaného valného zhromaždenia málokedy myslí v rámci zakladateľských dokumentov. Z uvedených dôvodov sme názoru, že oprávnenie na dispozíciu s termínom valného zhromaždenia zo strany zvolávateľa (prípadne štatutárneho orgánu) je prinajmenšom otázne, a to aj z dôvodu, že takéto oprávnenie by mohlo napríklad otvárať rôzne možnosti manipulácie s valným zhromaždením (a odkladom jeho uznesení) podľa predstáv zvolávateľa. V prípade úpravy termínu valného zhromaždenia navyše vzniká aj riziko toho, že sa časť akcionárov s takouto informáciou nestihne oboznámiť, v dôsledku čoho sa na valné zhromaždenie dostavia v pôvodnom termíne a na tomto valnom zhromaždení budú hlasovať – týmto sa jednak zmarí základná myšlienka ochrany pred COVID-19 a navyše môže vzniknúť konflikt medzi zúčastnenými akcionármi a zvolávateľom. Ak teda valné zhromaždenie už bolo zvolané, štatutárnemu orgánu odporúčame v organizácii pokračovať a zároveň prijať prísne hygienické opatrenia potrebné na ochranu zdravia účastníkov.

Odklad alebo zrušenie termínu valného zhromaždenia podľa nášho názoru prichádza do úvahy iba v prípade, ak zvolávateľ získa podpis všetkých spoločníkov / akcionárov s tým, že zrušenie alebo zmenu termínu výslovne berú na vedomie a súhlasia s tým.

Vyššie uvedené by sa podľa nášho názoru zmenilo v prípade, ak by bol vydaný všeobecný zákaz zhromažďovania nad určitý počet osôb, keďže v takom prípade by valné zhromaždenie zahŕňajúce väčší počet osôb bolo možné považovať za odporujúce zákonu, a teda by bolo možné diskutovať
o neplatnosti takto prijatých uznesení valného zhromaždenia. Takéto úvahy sú však aktuálne založené iba na dohadoch.

V súvislosti s valnými zhromaždeniami, ktoré by sa mali konať v najbližšom období odporúčame vziať do úvahy nasledovné:

  • ak ešte nedošlo k distribúcii pozvánok, odložiť konanie valného zhromaždenia na neurčito,
  • neustále sledovať zákazy týkajúce sa zhromažďovania osôb a prípadne týkajúce sa aj vzdialenosti osôb (najmä z hľadiska výberu vhodných priestorov konania valného zhromaždenia),
  • prijať prísne hygienické opatrenia potrebné na ochranu zdravia účastníkov,
  • brať do úvahy a pokiaľ možno sa pripraviť na neustály a neistý vývoj situácie; uvedené sa môže týkať karantény vybraných osôb ako aj rôznych záväzných opatrení, ktoré môžu s konaním valného zhromaždenia rôznym spôsobom kolidovať.


Môžu sa zasadnutia štatutárnych alebo dozorných orgánov spoločností konať aj iným spôsobom ako osobne?

Všeobecne v zmysle Obchodného zákonníka platí pravidlo, že spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť hlasovanie štatutárneho alebo dozorného orgánu spoločnosti aj mimo zasadania (per rollam), a to písomnou formu alebo hlasovaním pomocou prostriedkov oznamovacej techniky, t.j. napríklad prostredníctvom e-mailu alebo telefonicky. Hlasujúci sa v takých prípadoch považujú za prítomných. Zároveň nikde nie je vylúčené, ak to zakotvuje spoločenská zmluva alebo stanovy, aby došlo aj ku kombinácii osobného rokovania a rozhodovania per rollam, t.j. napríklad by určitá časť orgánu zasadla osobne a určitá časť (napríklad členovia nachádzajúci sa v karanténe) by sa k jednotlivým bodom rokovania vyjadrila listom, e-mailom, alebo prostredníctvom video hovoru.

Dňa 25. marca 2020, Národná rada Slovenskej republiky prijala návrh zákona, ktorý okrem iného zavádza pravidlo, v zmysle ktorého kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie (per rollam) alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov (napríklad prostredníctvom video hovoru), aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Aktuálna situácia by teda z hľadiska fungovania štatutárneho alebo dozorného orgánu spoločnosti mala byť riešiteľná, a to aj v prípade, ak spoločenská zmluva alebo stanovy možnosť rozhodovať per rollam výslovne nezakotvujú. Uvedená úprava situáciu uľahčuje z dôvodu, že za účelom zavedenia per rollam rozhodovania nie je nutné narýchlo zvolávať valné zhromaždenie spoločnosti.

Môžu sa zasadnutia valných zhromaždení konať aj iným spôsobom ako osobne?

Rozhodovanie formou per rollam je Obchodným zákonníkom výslovne umožnené pri rozhodovaní spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, a to aj bez potreby toho, aby takýto inštitút bol výslovne zakotvený v spoločenskej zmluve danej spoločnosti.

Nakoľko úprava akciových spoločnosti pri rozhodovaní valného zhromaždenia formou per rollam mlčí, jedná sa o takzvanú „šedú zónu“, v dôsledku čoho tento postup neodporúčame, ak je možné rozhodovanie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti odložiť na neskôr.

V súvislosti s konaním valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (a rovnako aj spoločnosti s ručením obmedzeným) je potrebné ešte upozorniť aj na dopad vyššie spomínaného návrhu zákona prijatého Národnou radou Slovenskej republiky dňa 25. marca 2020. V rámci tohto sa uvádza, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Zároveň je dôvodné očakávať, že Národná rada Slovenskej republiky bude uvedenú lehotu posúvať z 30. apríla 2020 podľa vývoja situácie. Predmetné pravidlo má pritom podľa nášho názoru dosah aj na ustanovenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť – práve predmetná trojmesačná lehota v dôsledku prijatých opatrení nezačne plynúť skôr ako 30. apríla 2020.

Spôsobila aktuálna situácia komplikácie pri zápisoch zmien do obchodného registra?

Zápisy zmien do obchodného registra sa začali komplikovať už koncom roka 2019, nakoľko sa blížila ku koncu lehota na zápis konečných užívateľov výhod jednotlivých spoločností do obchodného registra a bratislavský obchodný register navyše menil svoje sídlo. Lehoty sa na pravidelnej báze predlžovali o 10 dní a aj napriek tomu mnoho krát neboli zo strany registrových súdov dodržané. Na zvýšenú záťaž obchodného registra reagoval aj zákonodarca tým, že povinnosť registrových súdov vybaviť návrh na zápis konečných užívateľov výhod posunul až do konca júna 2020. Veríme, že sa čoskoro situácia vyrieši a podnikatelia a ich právnici sa budú môcť spoľahnúť na zákonnú lehotu pri zápisoch do obchodného registra.